2. deň - Moskva >>> Nižný Novgorod
26. Aug 2018. Vzdialenosť 1600 km. Časový posun +1 h.

Dnes ráno ma v Moskve prebralo slnko, ktoré mi svietilo do izby spoza závesov. Bolela ma hlava, tak som sa celú noc prehadzoval. Keď som vstal, ešte som nebol plne oddýchnutý. Ale postel aj izba bola dobrá. Cítil som sa bezpečne a príjemne.

Rozlúčili sme sa s prevádzkarkou hotela asi o 9tej. Poradila nám, kde sa môžme dobre a lacno najesť. Cestou na vlakovú stanicu bol iný hotel. Ktorý mal dolu na prízemí raňajkáreň. Parádny výber. Väčšinou mäsové, ale našlo sa aj vegetariánske jedlo - syrové alebo tvarohové náplne. Dal som si "kartóflik" = zapekaná zemiaková kaša do tvaru mafinu so smotanou, "blin" = palacinka s tvarohom a ešte tvarohovo syrové pečivo. Platili sme kartou bezkontaktne. Cestou ku stolu, som mal naloženú tácku tak, že sa mi jeden tanierik zošmykol a rozbil sa na zemi - trapas.

Okrem iných v reštaurácií sedela jedna slečna, ktorá zaspala sediac na stoličke. Jeden z dvoch mestských policajtov, ktorý sa sem tiež prišli najesť, ju pri našom odchode veľmi opatrne budil. Jemno sa je dotkol ramena. A potichu jej hovoril. "Dévuška, héj dévuška". Zatriasol ramenom trochu silnejšie, ale stále veľmi obozretne. Dievča malo slinu pod bradou na tričku. Už sme sa ponáhľali na stanicu, tak neviem, čo sa jej stalo. Či len tvrdo zaspala, alebo jej naozaj niečo bolo. Chcel by som sa dozvedieť, či sa mu ju podarilo prebrať.

Vlak z letiska do Moskvy na prvú zástavku metra bol veľmi pekný. Ešte som takým pekným nešiel. Tichý, dvojposchodový. Počas cesty som sa zadarmo pripojil na wifi. Nástupná aj výstupná stanica bola tiež veľmi pekná.

Lístky na metro sme si kúpili v automate. A pokračovali metrom asi 4 zastávky modrou trasou smerom na Kurskú vlakovú stanicu, z ktorej nám poobede odchádzal vlak.

Stanice metra v Moskve sú krásne. Osvetlené veľa svetlami. Prechodové chodby na prestup medzi trasami metra sú priestranné, pôsobia vzdušne. Pohyblivé eskalátory všetky fungujú. Žiaden nebol odstavený v oprave. Často sú zdvojené v oboch smeroch, aby zvládli presun väčšieho počtu cestujúcich. Všade je čisto. Vzduch je príjemný. Vôbec nie smradľavý zatuchnutý. Nemal som pocit, že som pod zemou. Označenie časté. Rôzne tabuľky so šípkami, číslami a nápismi. Na stenách sú informačné mapy. Na každom peróne je na stene zoznam smerov a zastávok každej trasy na dannej stanici. Metro chodí často. Čakali sme len jednu, či dve minúty a prišla nejaká súprava. Vagóny sú priestranné a dlhé.

Vždy pri vstupe do metra, aj na niektorých prestupných zastávkach, či výstupe z metra, aj všade na vstupe a výstupe z každej vlakovej stanice sme museli zložiť batožinu a pre-skenovali ju prístrojom. Službu konajúca kontrola každého skontrolovala prechodom popod zárubňu detektora, či nemá kov. Podobne ako na letisku. Len je to svižné a ide to okamžite. Nikde sme nečakali v žiadnom rade. Zložíš kabelku, či batoh na pásový podávač do presvedcujúcej mašiny, odovzdáš mobil do prepravky a prejdeš cez zárubňu s detektorom kovov. Zoberieš mobil, zoberieš batoh a pokračuješ ďalej. Toto musel urobiť každý jeden.

Všade veľa ľudí. Väčšinou mladí, ale aj starší. Bola nedeľa. Zahliadol som občas aj rodiny s deťmi. Niektorí majú ázijské východné črty tváre, niektorí tmavšie južanské, ale prevažujú bieli ľudia. Navštívil som už veľkomestá ako Praha, Budapešť, Varšava, Stuttgart, Paríž, Lisabon, Londýn, Dallas, Los Angeles, San Francisco, či Denver. Ale ešte som toľko bielych ľudí pohybovať sa naraz pokope nevidel. Za celý deň som videl len jedného černocha, otec mladej rodiny, beloška s ich kučeravou asi 6-ročnou dcérou mulatkou. Mladí, či ženy, či muži, postavou veľmi pekní ľudia. Obézneho som videl za celý deň len jedného.

Oblečenie všetci nosia vkusné a čisté. Ale skoro žiadne značkové veci, nie ako u nás. Postrehol som značky len O'neel a Levis. Normálne slušné väčšinou jednofarebné oblečenie, rôznych strihov. Väčšinou rôzne pásikové vzory. Len minimum nápisov. Ak nejaký anglický nápis, tak to len mladí pubertiaci. Polovica žien tu nosí šaty alebo sukňu. Sú veľmi módne, ale zato vkusne oblečené. Žiadne výstrednosti. Oblečenie majú farebné ako kvety. Nie len šedé zemné farby, ako nosili ženy v Paríži.

Za celý deň sme sa pohybovali výlučne po metre a železničných staniciach. Na hlavných ťahoch som videl kvantum ľudí. Napočítal som len 5 potetovaných. Väčšinou mladí, chlapci aj dievčatá. Tak isto málo ľudí tu fajčí. Väčšinou tiež len mladí, chlapci ale aj dievčatá.

Hnedou trasou metra sme prešli ešte o jednu zastávku vedľa tam a potom späť na blízku železničnú vlakovú stanicu Jaroslavký Vokzál, kde sme sa odfotili na začiatku pri nultom kilometri trans-sibírskej železnice. Na našej vlakovej stanici Kurskyj Vokzál sme si odložili batohy do úschovne. A keďže sme mali ešte 3 hodiny do odchodu vlaku, tak sme sa išli poprechádzať po okolí.

V okolí našej stanice Kurský Vokzál sme našli banku, ktorá mala otvorené aj v nedeľu, kde sme si zamenili hotovosť Eurá za Ruble. Za 1 Euro sme dostali 77 Rubľov. Chalani plánovali platiť všetko v hotovosti. Najmä za jedlo cestou vlakom na staniciach. Ja som si ale zamenil len všetkých 40 Eur, ktoré som mal pri sebe v peňaženke. Preto som hotovosť používal len tam, kde sa inak nedalo. A všade všetko po celej ceste som platil kartou.

Videli sme pár ulíc. Obchodov, obytných domov, električky. A tak sme sa pešo dostali až k malému parku pri kamenných brehoch menšej rieky nazývanej "Jauza". Kotvili tu tri technické lode na zber odpadkov na hladine riek Moskovskej Vodokanalizačnej spoločnosti.

Hodinu pred odchodom vlaku sme sa vrátili na stanicu. Kde sme si kúpili pečivo "pyrog" plnený zemiakmi, hríbmi a syrom - 60 Rubľov. A "blin" palacinka plnená medom, orechmi a kondenzovaným mliekom - 110 Rubľov. Vyzdvihli batohy a na prvom peróne sme čakali na nástup do vlaku.

Lístky kontroluje "dežurnyj" = sprievodca ešte na peróne pred každými dverami do vozňa vlaku. Vlak nebol trans-sibírsky hoc išiel po tej istej železničnej trati. Išlo o miestny rýchly expres z mesta do mesta. Lokálka z Moskvy do Nižného Novgorodu na trase dlhej 400 km. Vlak zastavil 4x vo väčších mestách. Trasa trvala 4 hodiny. Maximálna dosiahnutá rýchlosť 172 km/h. Vo vlaku bola wifi. Sprievodcovia ponúkali nápoje, občerstvenie, keksíky, čokolády, oriešky a sendviče.

Popri trati sme v Moskve videli obchodné domy, rôzne podniky, sklady a obytné domy. Činžiaky väčšinou majú tehlové obloženie. Zo starších domov ani jeden nie je zateplený. Tie pôsobia ošarpano. Ale nové výškové aj 15 a viac poschodové obytné domy vyzerajú moderne. Bolo vidieť celé štvrte, mnohé často na okrajoch v pokračujúcej výstavbe. Zaujalo ma, že sú pomerne blízko pri sebe. Pred každým takým 15 poschodovým vežiakom odhadom len asi 20 parkovacích miest.

Za Moskvou väčšinou stromy. Brezy, borovice a rôzne náletové dreviny. Sem tam nejaké bažiny s rákosím. Mosty cez rieky. Pomedzi to drevené domy. Buď stojace samostatne v záhradkách alebo spolu v malých dedinách. Niektoré naozaj riadne chajdy. Všetky rodinné domy majú plechové strechy. Žiadne škridle. Cestou jedna atómová elektráreň, asi 5 ochladzovacích veží. Okolo trate je z každej strany asi 15 metrov na každú stranu ochranný plot. A skoro popri celej trati vysekaná náletová drevina ako bezpečnostný pás, aby sa nechytil požiar z iskier od kolies. Všetky cestné priecestia majú rampu a zo spodu cesty vytŕča oproti stojacim autám plechová zábrana, aby sa nedalo podliezť.

Nižný Novgorod má 1 milión 200 tisíc obyvateľov. Počtom obyvateľov je 5. najväčším mestom Ruskej federácie. Leží na sútoku rieky Oka, ktorá sa tu vlieva do veľtoku Volga. Podľa oficiálne schválenej histórie prvú pevnosť na tomto mieste založili v roku 1221.

Keď sme prišli už prichádzala tma. Oproti nášmu hotelu akurát skončil zápas na blízkom novom futbalovom štadióne. Oslávili to ohňostrojom. Smiali sme sa, reku len teraz sme zložili batohy a už nás takto pekne nás tu vítajú. Z okna hotela sme videli ako sa domov na všetky smery vracalo tisícky ľudí pešo aj autami. Nočný ruch tu tak bol čulí. V nedeľu večer sa v meste prechádzali väčšinou páry po nábreží popri brehoch rieky. Dievčatá pekne nahodené vo večerných šatách.

Ubytovanie na izbe a aj hotel je veľmi pekné v modernom retro štýle. Sme 3-ja v izbe pre 4-och. Vlastná sprcha, WC, telka, stolík, kreslá. Prístup na wifi. Vonku na chodbe malá kuchynka s chladničkami a malá spoločenská miestnosť s kreslami vybavená šachom, tiež s horúcou vodou na čaj a veľkoplošnou telkou vhodnou aj na sledovanie zápasov.

Zajtra cez deň pozrieme pamiatky Novgorodu.