3. deň - Nižný Novgorod
27. Aug 2018. Vzdialenosť 2000 km. Časový posun +1 h.
Dnes ráno sme sa najedli v blízkej pekárni pri hoteli. Pečivo s kapustou alebo
brusnicovým lekvárom a tvarohový koláč "čískejk" ako ho nazval predavač.
Doobeda sme preskúmali okolitú štvrť. Odfotili sochu pamätník na námestí Lenina. Vedľa bol bývalý Jarmočný dom. Dnes ako múzeum Ruskej histórie. Niečo ako v Bratislave budova Tržnice, ktorá dnes už tiež slúži na iné účeli. Obidve historické miesta majú naozaj priestranné parkoviská okolo.
O 12tej na obed sme sa od-ubytovali z izby. Pani recepčná na hotely nám bola ochotná odložiť a postrážiť naše batohy. A tak sme sa naľahko vybrali na pamiatky.
Cez most ponad rieku Oka sme sa dostali na druhú stranu, na ktorej je dlhé novo vydláždené nábrežie. Niečo ako okolie Eurovea v Bratislave. Len asi 20x dlhšie. Až po vzdialenú lanovku ponad rieku v diaľke. Široké chodníky pre peších, cyklistov, trávnaté plochy na oddych, lavičky, reštaurácie.
Zmrzlinu predávajú tety v takých vozíkoch, ktoré chladia boxy na elektriku, ktorú si vyrábajú v asi 50 m vzdialenej elektrocentrále umiestnenej za múrikom. Aby hluk a smrad nekazil pohodu pri predávaní zmrzliny.
Hore do mesta na hradný vrch sme vyšli známou dominantou mesta Čalkovského lesnica - 560 schodov do tvaru dvojitej kružnice ako 8-ka. Hore je socha pamätník Ruského letca Valerij Čkalov, ktorý dosiahol niekoľko míľnikov v letectve. V rokoch 1936-38 sa zúčastnil niekoľkých ultra dlhých nepretržitých letov vrátane 63-h letu z Moskvy do Vancouveru, v štáte Washingtonu v Spojených štátoch cez severný pól v lietadle Tupolev ANT-25 (18. - 20. júna 1937) vzdialenosť 8 811 km. Parádny výhľad.
Na kopci je staré mesto. Nachádzajú sa tu rozsiahle hradby, za ktorými je Kremlin - mestský hrad. Vo vnútri sú parky a chodníky. Je tu múzeum s večným ohňom Veľkej vlasteneckej vojny od 1941-45 a naozaj pekný pamätník vojakom, ktorí v nej bojovali. Krásne výhľady na nivu rieky Oka a mesto na druhom brehu.
Prešli sme dlhú pešiu zónu v centre mesta. Na trhu kúpili a zjedli fakt dobré biele aj tmavé hrozno. Na opačnej strane pešej zóny je malý park, kde sme zostúpili do stanice metra. Odviezli sme sa ma opačnú stranu mesta do priemyselnej zóny k automobilovým závodom GAZ (Gorkého Automobilové Závody). Kedysi sa toto mesto volalo Gorkij a kedysi to bolo jedno zo zakázaných miest neprístupných pre zahraničných turistov. Názov má podľa Ruského spisovateľa Maxima Gorkého. Tu sme si pozreli múzeum áut závodu GAZ. Vyrábali tu autá ako Pobeda, Volga, Gázik a Čajka.
Vrátili sme sa metrom naspäť na mestský hrad. Zaujímavé bolo, keď metro išlo ponad rieku po moste a ako potom vo vnútri v podzemí stúpalo do kopca.
Dali sme si "sok" čerstvú ovocnú šťavu na pešej zóne a vrátili sa z kopca dolu ku nábrežiu v delte rieky Oka a rieky Volga, kde sme si v reštaurácii dali večeru. Pešo po moste prešli na druhú stranu rieky, vyzdvihli na hoteli naše batohy a pešo na železničnú stanicu.
Je 22:25 v noci. Na stanici je stále rušno. Obchody so suvenírmi a občerstvením sú stále otvorené. Sedíme v čakárni na poschodí. Staničná elektronická teta z reproduktorov často ohlasuje vlaky. Do 23:10 elektronická tabula ukazuje, že tadeto prejde 7 vlakov. V priemere jeden za 9 minút. Stanica je čistá, dokonca aj teraz v noci tu práve pani upratovačka hučí s čistiacim strojom.
Nakúpil som si pečivo, fľašu vody a čakám na náš trans-sibírsky lôžkový vlak do Jekaterinburgu.