11.-12. deň - Irkutsk a Listvianka
4.-5. Sep 2018. Vzdialenosť 6800 km. Časový posun +6 h.
Náš štvrtý a piaty trans-sibírsky vlak. Z Tomska do Jurgy. A v Jurge prestup do Irkutska. Spolu 1600 km a 35 hodín v spoločnom lôžkovom "plac karte" vozni. Štyri postele v otvorenom kupé bez dverí.
Mesto Irkutsk je počtom obyvateľov 623 tisíc 23. najväčším mestom Ruskej federácie.
Mestu Irkutsk 5185 km od Moskvy sa v cárskom Rusku hovorilo "okno do Ázie" alebo v čase kolonizácie nových území aj "okno na Ďaleký východ", či "okno do Ameriky". Počuli ste niekedy o ruskom Kolumbovi? V Irkutsku je jeho hrob. Je na ňom meno moreplavca a obchodníka G. I. Šelechova.
Grigorij Ivanovič Šelechov 1747 - 1795 Ruský moreplavec a kupec. Založil osady na Aljaške. Je po ňom pomenovaný prieliv medzi Aljaškou a ostrovom Kodiak. Po jeho smrti sa v roku 1798 kupci, majúci záujem o obchod s Amerikou za oceánom, zjednotili do silnej Rusko-americkej spoločnosti, ktorá neskôr stála za myšlienkou odpredaja Aljašky. V októbri 1867 Spojené štáty odkúpili Aljašku od cárskeho Ruska. Je to najväčší štát Spojených štátov. Hrob G. Šelechova je v areáli Znamenského kláštora.
Sibír môžete precestovať vlakom, loďou, povozom a peši aj na stránkach jedného z historicko-dobrodružných románov francúzskeho spisovateľa Jula Verna. V roku 1876 vyšla jeho kniha Cársky kuriér. Na Slovensku známa tiež pod názvom Michail Strogov. Dej vrcholí v Irkutsku.
Za Krasnojarskom vedie železnica pohoriami, a to sa prejavilo na zníženej rýchlosti vlaku. Čas strávený pozorovaním krajiny za oknom vlaku. V "Zime" bola zima + 11°C.
V Irkutsku sa opakuje už známy sled historických milníkov - mesto založili kozáci - asi tu všade vyrastali z lesa z tých húb kozákov - najskôr tu bol "ostrog" = pevnosť na brehu rieky Angary, pevnosť dostala meno po jej prítoku - Irkut. Mesto ležalo na križovatke obchodných ciest a rýchlo sa rozrastalo. A aj vládcovia Ruska sem radi posielali do vyhnanstva svojich odporcov.
Na pravom brehu sa nachádza historické centrum Irkutska. Tiež sú tu drevené domy, nájde sa tu až 5 štýlov vyrezávaných rámov okien a fasád domov. Východný štýl nájdete len tu, v iných mestách Sibíri a Ďalekého východu chýba. Niektoré vraj majú až 200 rokov.
Podľa oficiálne schválenej histórie sa dnes za dátum vzniku mesta považuje rok 1661. Kedy tu Jákov Pochabov rozšíril "zimovie" = zimné ubytovne na "ostrog" = malú pevnosť v blízkosti mesta Irkutsk slúžiacu na obchodovanie so zlatom a na vyberanie dane za kožušiny s miestnimi Burjatmi. Napriek drsnej klíme sa postupne stal centrom intelektuálneho a kultúrneho života na východnej Sibíri. Vzdelanosť sem prinieslo niekoľko vĺn politických vyhnancov. Už v roku 1896 bolo mesto elektrifikované. Miestne letisko je v prevádzke od roku 1925.
Pre Slovákov a Čechov je Irkutsk mestom spojeným s dôležitými historickými udalosťami, viažúcimi sa k pôsobeniu legionárov. O putovaní ruského štátneho pokladu po Sibíri sa popísalo už mnoho. 6. augusta 1918 dobyli československí legionári Kazaň kde v pivniciach štátnej banky bolo 500 000 kg zlata a ako prémia ešte aj platina, striebro a cenné papiere. Poklad počas bojov rôzne presúvali. V Irkutsku nakoniec vrcholí osud zlatého pokladu. 26. februára 1920 odovzdávajú légie boľševikom 5143 debien a 1678 vriec zlata, ktoré odvážajú v 18 vagónoch na západ Ruska. Do štátnej banky v Kazani sa vrátila len tretina z pôvodnej hmotnosti zlata.
Železničná stanica aj náš 5 min pešo vzdialený hotel sú na ľavom brehu rieky Angara, ktorá pramení v jazere Bajkal. V Irkutsku je na nej priehrada s vodnou elektrárňou. Električkou za 15 rubľov sme sa cez most previezli na druhú stranu až do centra mesta. Doteraz štyri mestá až do Omska som chodil v letných topánkach s vetrákmi. Ako sa ochladilo od Tomska som si prezul jesenné uzavreté topánky. Už v Tomsku som zistil, že mi do nich zateká. Cestou vlakom do Irkutska mi síce vyschli. Ale v Irkutsku som si v obchoďáku "Centrálnyj rínok" na treťom poschodí kúpil nové topánky a tie moje deravé za východom z budovy hodil do koša.
Hneď vedľa na autobuske sme nastúpili do "máršrutky" = dodávky pre 15 ľudí, keď sa naplní "tak šofér jédet". Cesta do "derévne" = dediny Listvianka priamo na brehu Bajkala vzdialenej 70 km stála 140 rubľov a trvala menej ako hodinu. Šofér rúbal po ceste jak drak. Raz som na hrboľoch nadskočil skoro až po strechu. Radšej som zavrel oči, aj tak von pršalo a v aute všetci nadýchali toľko, že sa zarosili okná a cez bočné sklá nebolo nič vidieť.
V Listvianke boli v prístave zaparkované lode. Voda naozaj čistá. Veľmi strmé brehy, okamžite po asi 3-5 metroch od brehu idú do hĺbky. Pomerne blízko brehu môže byť hneď hĺbka aj 1300 m. Tam sa už javila zelenkavá. Bola hmla a stále popŕchalo. Tak kopce na druhom brehu sme nevideli. Jazero je dlhé 635 km a v priemere asi 49 km široké. Maximálna šírka jazera dosahuje 81 km. Je to naozaj veľká masa vody. To človek zistí až keď je tu.
V dedine sme si pozreli miestne Mineralogické múzeum a v reštaurácií okrúhlej mongolskej jurte sme ochutnali zelený čaj varený v mlieku a chalani si dali "burjatskie bludy" = burjatské jedlá nazývané "búúzy" = hovädzo-bravčové mleté mäso v cestovinovej guľke varenej vo vode.
Vlado chcel namočiť ruku do vody v jazere, ale postavil sa na brehu tak, že si nevšimol čiaru prílivu a tak mu ošpliechalo celé nohy aj s topánkami až po členky. Ale stihlo mu to uschnúť, kým prišiel na hotel.
Čakanie na mini-autobus na parkovisku v Listvianke - spiatočný smer do mesta Irkutsk - sme si skrátili v miestnom "kafé", kde Michal ochutnal bajkalské pivo.
V centre mesta Irkutsk sme sa prešli po pamiatkach, chrámy, parky a sochy. Dali sme si večeru v reštaurácií a pešo za 30 minút cez most sa vrátili na hotel.
Vidieť, že je tu už Ázia. Na ulici bieli sú len 2 z 10. Prevažujú tu šikmo-okí Rusi. Väčšina áut sú tu japonské značky, najmä Toyota, Lexus a Subaru. Mnohé sú z dovozu priamo z Japonska, majú volant opačnej pravej strane.
Od zajtra nás čaká šnúra vlakov a spoznávačka dvoch miest - mestečka Sludianka na opačnej strane Bajkalu a mesta Ulan-Ude. Tam strávime deň a noc prespíme vo vlakoch. Na hoteli budeme znovu až na tretí deň v meste Chabarovsk.