14. deň - Ulan-Ude
7. Sep 2018. Vzdialenosť 7060 km. Časový posun +6 h.
Náš siedmy trans-sibírsky vlak. Zo Sľudianky do Ulan-Ude. 350 km. 5 hodín v spoločnom lôžkovom "plac karte" vozni.
Ráno o 4:45 sme vystúpili v meste Ulan-Ude. V burjatskom jazyku Červená brána. 340-tisícové hlavné mesto Burjatskej republiky leží asi 100 km na východ od Bajkalskéjo jazera na sútoku riek Selenga a Uda. Mesto ležiace na dôležitej obchodnej ceste mezi Ruskom, Čínou a Mongolskom dostalo kedysi meno Udinskoje. Od roku 1783 do 1934 sa volalo Verchneudinsk.
Na stanici sme si zaplatili na 2h každá hodina po 70 rubľov za oddychovú VIP miestnosť, kde sme si pospali na gaučoch a nabili mobily. Stanica sa momentálne rekonštruuje. Funguje len malá centrálna časť. Všetko je natlačené do pár malých miestností. Na vecku, len taká šlapacia okrúhla diera. Reku vyložím a umyjem sa neskôr v nejakej reštaurácií.
Od 7:30 sme sa začali prechádzať ranným mestom. Sme prví turisti v meste. Stretávame zametačov a smetiarov, čistiacich ulice a prvých ranných ľudí. Mesto sa pomaly prebúdza. Cez Námestie Sovietov, kde je najväčšia hlava Lenina. Bežne dostupný údaj o jej hmotnosti 42 ton je vraj chybný. V skutočnosti váži len 12 ton. Niekto nesprávne odpísal číslicu. Faktom však je, že 42 znie lepšie, priláka pozornosť a v meste nikto nemá záujem tento údaj meniť.
A viete, prečo Leninova hlava pri svojej veľkosti váži len 12 ton? Pretože je dutá.
Prešli sme okolo hrajúcej fontány pred baletným a operným divadlom cez Leninskú ulicu, ktorá je v Ulan-Ude miestnym arbatom = pešou zónou až k chodníku po nábreží rieky Selanga okolo mesta. Vrátili sme sa do centra a naobedovali vo vychytenej burjatskej reštaurácií. Až moc prepychové prostredie. Ale normálne ceny a naozaj skvelé jedlo. Dal som si vegetariánke burjatske buuzy, čaj z čerstvých plodov rakytníka a ako dezert koláč červený zamat.
Miestni ľudia sú tu Číňania a Mongolci. Bielych je tu pramálo. Pôsobí to na mňa ako ozáza bielych, čo sem do exotického sveta priniesli železnicu. Mesto je obklopené kopcami v diaľke. Mnohé sú len zatrávnené ako mongolské stepy.
Cestou na stanicu sme si v magazíne nakúpili nejaké jedlo na našu ďalšiu cestu 52h vlakom do mesta Chabarovsk. A poobede okolo 15tej sme nastúpili do vlaku na našu najdlhšiu cestu. 50 hodín smer Chabarovsk.