8.-10. deň - Tomsk
1.-3. Sep 2018. Vzdialenosť 5200 km. Časový posun +4 h.
Náš tretí trans-sibírsky vlak. Z Omska do Tomska. 900 km. 15 hodín nočnej jazdy opäť vo vozni 2. triedy. Štyri postele v uzatvárateľnom kupé.
Dnešné mesto Tomsk je počtom obyvateľov 572 tisíc 28. najväčším mestom Ruskej federácie.
Podľa
oficiálne schválenej histórie sa dnes za dátum vzniku mesta považuje rok 1604. Kedy tu bola kozáckou jednotkou [ako by to aj mohlo byť ináč?] postavená prvá drevená pevnosť proti Kirgizkým banditom. Pevnosť
vztýčili na brehu rieky Tom, od ktorej je odvodený dnešný názov mesta.
Do Tomska sme prišli ráno o 9tej. Hotel ubytovával bez poplatku až od 13tej. Tak sme išli spoznávať mesto.
Našli sme jednu reštauráciu, kde mali otvorené, ale nepáčilo sa mi pijanské barmanské prostredie a ani obsluha. Baba za pultom celá urazená, ako keby som ju otravoval. A keď sme pýtali niečo bez mäsa, tak sa zdula. Chalani si niečo kúpili, ale ja som si tam nič nedal. Zjedol som keksík miestnu Linu zo Serede, ktorú sme si kúpili v potravinách.
Tomsk je plný drevených domov. V jednom z nich je ich múzeum. Majú tam vystavené zdobené rámy okien z dreveníc. Zaujímavá stará architektúra predkov. V meste je ich plno. Odhadujem, že sme prechádzali asi okolo 50tich. Len škoda, že sú na rozpadnutie. Opravené drevené domy som postrehol dokopy asi len 3 kusy. Rozhodne ich nebolo viac ako prstov na jednej ruke. Mladí o to nemajú záujem, v zime treba kúriť a makať. A starí nemajú peniaze. Keby sa o to starali, tak by to tu bola krása. Také Švajčiarsko v meste.
Na to, že je sobota celé mesto je plné ľudí. Najmä vysoko-školských študentov. Všetci vyobliekaní. A tiež plno rodičov s malými deťmi. Pred areálmi základných škôl hrá hudba, spievajú piesne a vítajú prvákov v škole. Všetci pekne oblečení. Vesta, košeľa, sukňa, vo vlasoch veľké mašle v rukách kytice kvetov. Asi prvý školský deň alebo nejaké uvítanie do školy.
Už v predchádzajúcich mestách som si všimol veľa kvetinárstiev. Aj ľudí v meste, ktorí kúpili a nesú kvety. Zdá sa, že to tu kvetmi ešte žije pri rôznych príležitostiach. Na každom pamätníku pri soche bola aspoň jedna kytica.
Na konci dlhej hlavnej ulice Leninský prospekt, ktorá sa tiahne cez celé mesto, sme sa dostali k parku s pamätníkom a výhľadom na rieku Tomsk. Sú tu pri brehu terasovité chodníky, ale tu som nevidel, že by sa sem miestni chodili prechádzať. Tu to tou riekou až tak nežije ako v Omsku. Celé mesto je vlastne Leninský prospekt.
Vrátili
sme sa a ubytovali na hoteli. Neskôr sme nasadli na mestský
mini-autobus na plyn a odviezli sa do centra. Kde sme vyšli na kopec s
drevenou vyhliadkovou vežou, v ktorej bolo múzeum histórie mesta Tomsk.
Tu nám vďačne porozprával kadečo jeden z miestnych návštevníkov - ujo za
nami vybehol ešte aj za roh domu, tak sa tešil, že ho má kto počúvať.
Pod kopcom z druhej strany je múzeum Slovanskej mytológie. Obchod so suvenírmi a na poschodí obrazy bohov a výjavov z Véd.
Navečerali
sme sa v Kazašskej reštaurácií "Starý zámok", kde jeden z hostí
oslavoval narodeniny, miestny DJ mu púšťal pesničky. Ako sme jedli,
zrazu prišiel k nám nejaký pán s kyticou kvetov v jednej ruke a v
druhej ťahal nejakú starenku - "Éto vaša bábuška?" Doteraz nevieme, čo
to bolo. Asi mala prísť na oslavu, asi mala výpadok pamäte a nevedela ku
komu patrí, tak jej pomáhal ich nájsť. Tak sme skoro prišli na Sibíri
aj k babičke.
Na druhý deň v nedeľu bolo stále zamračené. Predpovedajú dážď, ale už je teplejšie, nie 10°C ako včera, ale 19°C. Vstali sme neskoro asi o 11tej. Objednali taxík a išli pozrieť moderný pyramídový komplex asi 18 km za mestom. Hlavný architekt Valerij Uvarov nám odpísal deň pred tým, že je to uzavreté, ale areál sa dá vidieť z boku. A tak aj bolo. Hneď ako sme sa chceli ísť opýtať, či môžeme ísť dnu prišlo ku bráne auto a z neho vyšiel taký ujčok. A že nie. Trochu ho zarazilo, keď sme spomenuli, že poznáme a komunikujeme s architektom, zmiernil tón a ospravedlnil sa, ale nedal sa obmäkčiť - "Izviníte, éto zakryto." Viac informácií tu. Cestou som aspoň spovedal taxikára. Dozvedel som sa, že v tomto kraji nie sú moc brezy, ale rastú tu borovice sosny.
Zvyšok dňa sme sa "gúľali" = prechádzali mestom. Pozerali parky, obchodíky a reštaurácie. Aj v nedeľu bolo v uliciach plno ľudí. Doobeda rodiny s deťmi. Večerom samí študent. Ženy sú väčšinou slušne oblečené, ale mnohí tu nosia tie ich teplákové súpravičky Adidas. Keď s tých teplákov vytiahnu najnovší drahý mobil, pôsobí to na mňa bizarne.
V pondelok ráno o 10tej nám odchádza vlak z Tomsk do prestupnej stanice Jurga. Sme asi v polovici našej cesty, cez Rusko. Trochu sa vraciame späť. Tomsk leží mimo hlavnej trate. Miestny prípoj opäť na trans-sibírsku železnicu trvá 5 h, čo nám už príde krátko. Potom 1 h pauza v Jurge a nástup na náš ďalší vlak 30 h do Irkutska - mesta považovaného za bránu do Bajkalu.