6.-7. deň - Omsk
30.-31. Aug 2018. Vzdialenosť 4300 km. Časový posun +4 h.
Náš druhý trans-sibírsky vlak. Z Jekaterinburgu do Omska. 950 km. 13 hodín nočnej jazdy tento raz vo vozni 2. triedy. Štyri postele v uzatvárateľnom kupé s dverami. Dve a dve postele nad sebou.
Dnešné mesto Omsk je počtom obyvateľov
1 milión 178 tisíc 8. najväčším mestom Ruskej federácie.
Podľa oficiálne schválenej histórie sa dnes za dátum vzniku mesta považuje rok 1716, kedy tu bola kozáckou jednotkou pod vedením Ivana Buchholza [kozácke priezvisko ako vyšité] postavená prvá drevená pevnosť.
Leží na sútoku riek Irtyša bieleho a jeho prítoku rieky Om. Preto dnešný názov Om-sk, niečo ako naše Hron-ský. Kedysi sa nazýval Asgard Iryjský.
V Omsku sme ubytovaní v hoteli hneď blízko stanice, len 5 min pešo. Spím na prístelke, rozkladacej železnej posteli, vraj ako na vojenskej službe. Takže hlboká jama a každý pohyb hlučne škrípe. Ináč vkusná izba, vlastná kúpeľňa, wifi.
Od hotela sme prešli uličkou s miestnymi trhmi so zeleninou, ovocím a hubami - dubáky. V Jekaterinburgu rástli - rýdziky. A po nábreží rieky Irtyš sme prešli asi 6,5 km až do centra mesta. Cez "arbat" - hlavnú obchodnú ulicu so zaujímavým obchodným domom v neo-ruskom ozdobnom štýle sme prišli na námestie, kde stojí dnešný cibuľovitý chrám - "Uspenskyj sobor". Stred mesta. Pôvodne tu stála chrámová hora. Ide o mierne vyvýšené miesto, kde kedysi stál hlavný drevený chrám Starovercov.
Pri tom novom chráme som si hneď všimol štátne administratívne budovy naokolo. Pôsobilo to na mňa umelo, tajomne, hlavne keď som vedel, že to tam je "nové". Hoci aj na tomto novom chráme už začína na vežičke opadávať vonkajšia biela farba.
Cez peknú menšiu pešiu ulicu sme prešli opäť k rieke. Z vody ide atmosféra kľudu a pokoja. Po nábreží späť k sútoku riek Om a Irtyš. Om mal veľmi hnedú až červenú zakalenú vodu z okolitej hliny, ktorú sme si všimli už cestou z okna vlaku, tam kde bolo rozkopané. Irtyš mal peknú bielu vodu. Bolo vidieť deliacu čiaru kde sa miešali vody dokopy.
Vedľa je osobný prístav s námestím, kde sme stretli nejakých svadobčanov. Mali zjednanú reštauráciu, kde sme sa chceli naobedovať. Vrátili sme sa teda kúsok naspäť na "Prospekt Karla Marxa" hlavnú ulicu, ktorá sa tiahne od železničnej stanice rovno skoro cez až do stredu mesta. Naobedovali sme sa v takej cestovinovej rýchlej reštaurácii západného typu. Jedlo za pultom pripravovali 4-ja mladí chlapci štýlovo oblečení v šiltovkách, čiapkach a potetovaní.
Odtiaľ sme sa cez krátku pešiu zónu "ulica Čokana Valichanova" smerom od nábrežia rieky až po hlavnú ulicu pešo asi za hodinu vrátili večer na hotel.
V noci 4°C cez deň 10°C. Polovicu noci tu pršalo. Na druhý deň je obloha zatiahnutá a je mokro. Začali sme raňajkami v hotelovej reštaurácií na ulici za rohom. Nič extra, miska pšeničnej kaše, dve palacinky bez džemu, zdá sa, že to je tu asi zvyk, a hrianka so syrom, k tomu pohár džúsu a čaju.
Tento deň sme chceli využiť na návštevu Slovanských miest. Dievčatá na recepcii pochválili môj goralský klobúk a cez Yandex Taxi aplikáciu v mobile nám objednali taxík. Ktorý, ako sa ukázalo, stojí len o 10 rubľov viacej, ako keby sme išli autobusom, kde by sme museli raz prestupovať. Jeden lístok - nástup do autobusu - stojí 25 rubľov. Sme traja lístky by nás vyšli 150 a taxík na opačnú stranu mesta stojí 164 rubľov.
Taxikár mal Čínske auto značky Geely. Cestou som ho spovedal, pýtal som sa ako sa tu vodí taxikárom, či ľudia jazdia aj taxíkmi, keď majú MHD? Aké značky aut uprednostňuje? Ako tu jazdia vodiči divoko, či slušne? V meste majú 50ku, ale vraj sa toleruje keď ideš až +20 km/h. Aké sú tu cesty? A podobné šoférske veci. Postupne sa rozhovoril a čo to niečo popri dávaní pozor na cestu aj prezradil.
Prišli sme pred rozostavaný drevený chrám Starovercov, ktorý úrady ale nedovolili dostavať. Na jemné zaklopanie na dome nik neotváral. Dom mal pozatvárané okenice, všade ticho, ako keby tam nikto nebol.
Tentoraz
sme si sami
objednali cez Yandex Taxi aplikáciu odvoz na opačnú stranu
mesta cez most na druhý breh rieky Irtyš smerom k letisku. Je tam velikánsky
prírodný park "V mene 30-ročného víťazstva" pre rôzne hniezdiace vtáky. Chodníky stromy, rybníky,
bočné ramená rieky, jazerá a ostrovy s rákosím. Niečo ako Kamenáč pri
Trnave. Ale park veľký ako Trnava. Na jednom ostrove na lesnej čistinke
je prírodné stromové kapište-svätilište. Veľmi zaujímavé prírodou vytvorené miesto. Všade brezy, len tu do kruhu
rástol smrekovec opadavý. Ale aj to bolo zničené.
Podobne ako drevený chrám, aj
tu bolo vidieť, že je to zbúrané. Ostali v zemi, len také kovové
spony, ktoré pred tým držali kmene drevenej ohrady. Pri tom na internete
sme našli, že tam pred tým bolo len takých zopár klád na zemi.
V parku je veľa pamätníkov zo sochami, monolitnými kameňmi na oslavu víťazstva vo vojne a oslavu rodiny. Naspäť do centra mesta na hlavnú rovnú ulicu sme sa zviezli mestským mini-autobusom.
V meste sme v jednej bočnej ulici oproti McDonaldu našli Východnú reštaurácii Uzbekistánsko-Kazachstanského typu, kde sme si dali neskorší obed. Veľmi príjemné prostredie, výzdoba, hudba, atmosféra, obsluha a aj jedlo. Najprv sme mysleli, že pri toľkom luxuse to bude drahé, ale aj ceny boli fajn prijateľné. Ešte aj toalety boli pekne zdobené v rovnakom Východnom štýle. Svetlý záver návštevy mesta.
Zase hodinu pešo na hotel po batohy, nákup plneného pečiva - šatôčka s hráškom, zelenou jarnou cibuľkou s vajcom, k tomu brusnicovo-klukvový "mors" = vylisovaná kompótová šťava bez dužiny - ako jedlo do vlaku. A poslednú polhodinku sme počkali na vlak v čakárni na vlakovej stanici. Opäť sú tu obchodíky s občerstvením, suvenírmi, televízny program z televízora na stene, wifi, miesto so zásuvkami na nabitie elektronických zariadení a velikánske kryštálové lustre, za ktoré by sa nemusela hanbiť nejedna princezná.
Vlastné uzatvárateľné lôžkové kupé máme v lepšie vagóne ako pred tým. Okrem zásuviek na chodbe sú pri každej posteli priamo USB zásuvky s 5V na dobíjanie. Na stene je aj televízor s programami. Každá posteľ vlastné diskrétne osvetlenie na čítanie s ovládaním hlasitosti telky a možnosťou počúvať zvuk cez slúchadlá, aby nerušil spolucestujúcich. Aj spoločné toalety sú tiež oveľa lepšie. Naša "dežurná" sa snaží o 106, asi zo 4x nám prišla ukázať, vysvetliť veci, ponúknuť suveníry, čokolády, keksíky, tyčinky. Pred nami nočná 15h cesta do mesta Tomsk - mesta škôl a študentov Sibíra. Dobrú noc.